reklama

Múdrosti majstra Poisona alebo Filozofia filozofií

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Múdrosti majstra Poisedona alebo Filozofia filozofií

Postavy: Majster -silne zarastený, pomaly a s úplnou vážnosťou hovoriaci, na sebe má tričko

s nápisom Majster

Žiak - jemne zarastený, s nesmiernou zvedavosťou vo všetkom, so zápalom

hovoriaci, na sebe má dve tričká, pričom na vrchu je tričko s nápisom Žiak a pod

ním tričko s nápisom Majster 2

Dejstvo prvé (a zároveň aj posledné)

Postavy sedia vedľa seba na stoličkách a rozprávajú sa.

Žiak: Majstre, chcel by som byť vaším žiakom.

Majster: Dobre.

Žiak: Dobre? To je všetko? Už som akože váš žiak?

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Majster:(flegmaticky) Sám si to povedal.

Žiak: No dobre, ale ako viete, že mám predpoklady, stať sa vaším učencom? Nemal by som prejsť nejakou skúškou? Pausa - žiak čaká odpoveď

Majster: zostáva ticho, nechápavo pozerá na žiaka ale nepovie nič, akoby sa to ani jeho nepýtal

Žiak: No veď viete - prebehnúť cez žeravé uhlíky, obetovať svojho syna, dať úplatok alebo niečo. Nemal by som prejsť nejakým výberovým konaním?

Majster: Ja nič také nevyžadujem, mne úplne stačí, keď ma budeš obdivovať. A ak sa niečo z mojich múdrostí náhodou nalepí aj na teba, o to lepšie.

Žiak: Ale ako môžete vedieť, že ja som ten pravý, ktorý má tu česť šíriť vašu filozofiu po svete? Možno som len obyčajný človek, nehodný toho, aby stál po vašom boku, neschopný pochopiť hĺbku vašich myšlienok. Pochopte, ja vás chcem len varovať. Nebojíte sa toho, že vám budem len na ťarchu, že nakoniec odhalíte moju prostú sprostotu? Ale vtedy už bude neskoro smútiť nad strateným časom so mnou.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Majster: Pamätaj, vždy je lepšie trčať než vrčať.

Žiak: Ó, aké nesmierne šťastie ma postretlo. Trasiem sa pri pomyslení na to, že ja som ten vyvolený, ktorý má tú možnosť povzniesť sa spolu s vami nad svet, dosiahnuť najvyšší stupeň duševného rozvoja, o stáročia predbehnúť v myslení ostatných ľudí Zeme. Prečo? Prečo práve ja? Čím som si to zaslúžil? Som nebodaj výnimočnejší ako ostatní na tejto planéte? Ó, aké šťastie.

Majster: No dobre, dosť bolo malicherností. Pustime sa do roboty, nezaháľajme, čas plynie. Pýtaj sa, nie je taká otázka, ktorú by som ti nedokázal zodpovedať. Pýtaj sa, pomôžem ti usporiadať si myšlienky v hlave, čoskoro ti bude všetko o čosi jasnejšie. Jeden rozhovor so mnou bude pre teba viac než 10 prečítaných kníh, a tak neváhaj a pýtaj sa.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Žiak: Aká je vaša životná filozofia, majstre?

Majster: Filozofovať.

Žiak: O čom?

Majster: O filozofii. Mojou životnou filozofiou je filozofovať o filozofii.

Žiak: Ó, aká nesmierna hĺbka ide z každého jedného slova, ktoré vyslovíte. Musím povedať - veľmi sa mi páči vaša filozofia. Asi si ju osvojím, s vaším dovolením samozrejme.

Majster: Len smelo.

Žiak: No dobre, takže svoju filozofiu by som už mal, čo ďalej? Á, jasné. Majstre, čo je podstatou bytia?

Majster: Čakal som túto otázku, aj keď si myslím, že pri troche intelektu si na to mohol prísť spokojne sám. Nevadí. Samozrejme, že podstatou, prapočiatkom, základom bytia som Ja. Zo mňa všetko vzniká a do mňa všetko zaniká a pri tom sám som bez vzniku a zániku. Som večný, nezničiteľný, vševediaci. Vyber preto pero a papier (žiak vyberá zdrap papiera a ceruzku) a píš. Zapíš všetko, čo počuješ alebo cítiš vychádzať z mojich úst, každé jedno slovo má totiž svoj jasný zámer a nesie v sebe obrovské poslanie. Tak neváhaj a píš, aby nie len ty, ale aj ostatní na Zemi mali možnosť nakuknúť prostredníctvom mojich vízií do tajov sveta.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Žiak: (odkladá papier a ceruzku do vrecka bez toho, aby čokoľvek napísal) Ó, sláva a chvála ti, majstre. Cítim, že každé vaše slovo má svoje pevné miesto v dejinách ľudstva, že ani jedno nie je navyše, ani jedno nechýba, je ich prosto tak akurát. Dúfam, že vás obdivujem dostatočne majstre. Nerád by som vás sklamal.

Majster: Pamätaj, nikdy ma nemôžeš prehnane obdivovať. V tomto smere mám vcelku neobmedzené možnosti. Takže nešetri. Nešetri chválou, spevmi a velebeniami na moju hlavu pomazanú, lebo čím viac chváliš, tým viac mi lezieš do riti a odtiaľ je už len krátka cesta k môjmu srdcu. Pýtaj sa!

Žiak: Ďakujem vám za vašu úprimnosť, majstre. Viete, môj život sa skladá zo samých otázok a vďaka vám už mám tú najdôležitejšiu ujasnenú. Čo ma teraz najviac trápi je, ako sa človek môže stať majstrom.

Majster: No to ti je tak. Majstrom sa človek nestane zo dňa na deň. Titul Majster je záležitosťou dejín a nesmierneho úsilia, teda až na jeden prípad. Môj. Ja som sa k nemu dostal viac-menej ako slepé kura k zrnu, avšak osvietené múdrosťou a dôvtipom. Za svoj prerod vďačím našej Veľkej Učiteľke (ukáže na prázdnu stoličku stojacu vedľa nich, cez ktorú je prevesené tričko s nápisom Veľká Učiteľka), ktorá je už takmer mýtickou postavou, ale v mojom vnútri večne živou. To ona mi po prvýkrát pohladila ego. Ona ako prvá ocenila výnimočnosť mojej slohovej práce, prvej a doteraz poslednej, akú som vo svojom živote napísal. Nemusím však zdôrazňovať, že na ľudstvo mala nesmierny dopad.

Žiak: Presne viem o čom hovoríte, majstre. I ja som ju čítal s nemým úžasom, bola tak geniálna, že ďalší sloh z vášho pera by ľudstvo psychicky neznieslo a vlastne ďalší ani nie je potrebný, lebo v tej jednej vete čo ste napísali bolo všetko.

Majster: Správny postreh. Pýtaj sa, kým som vo švungu.

Žiak: Majstre, počul som príbeh o slávnych Platónových vyučovaniach. Žiaci vraj po každom jednom stretnutí sa s ním, po každom jednom dialógu, odchádzali zo školy zmenení. Samozrejme, nie v tom zmysle, že Janko prišiel do školy ako Jožko a odišiel ako Zuzka. To nie. Ale tá sila Platónovho prejavu spôsobovala, že žiaci neustále duchovne napredovali, stávali sa rozhľadenejšími. Jednoducho, keď odchádzali zo školy boli na míle vzdialený od dieťaťa, ktoré ráno do tej istej školy vstupovalo. A prečo to hovorím? Myslím, že to isté sa teraz vďaka vám deje so mnou. Myslíte, že raz by som mohol byť ako vy?

Majster: Určite nie.

Žiak: To je škoda. Ale aké je to byť majstrom? Aký je to pocit poznať najväčšie tajomstvá života?

Majster: Nesťažujem si, aj keď niekedy je to dosť nuda. A úplne najhoršie je vtedy, keď si myslím, že som taký geniálny, až som sprostý. Dobre, možno viem napísať pekný sloh a ani tá úprava nie je na zahodenie, ale čo z toho, keď si neviem postaviť na kávu a splachovať po mne musí moja pestúnka? Ale to som odbočil, pýtaj sa!

Žiak: Nuž, myslíte, že Yankees tohto roku vyhrajú pohár?

Majster: To nemyslíš vážne! Povedz, že si len žartoval. Ako môže môj žiak pochybovať o tom, či Yankees vyhrajú?! Pre mňa za mňa nemusíš nič vedieť o Platónových ideách, vôli Schopenhauera, o slohu Majstra, ale pokiaľ nepoznáš súpisku Yankees si v mojich očiach nikto! Rozumieš? Ešte jedno také zaváhanie a na filozofiu môžeš zabudnúť, to ti hovorím rovno! Obdivuj a pýtaj sa!

Žiak: Ó, vy všeobjímajúca podstata, duch rozľahnutý nad všetko bytie, ako je to naozaj? Je lepšia kremžská alebo obyčajná horčica?

Majster: No vidíš, tak sa mi páčiš. Konečne otázka hodná adepta filozofie. Cítim, že ak pochopíš, čo ti teraz poviem, zistíš, o čom to všetko je. Pretože v odpovedi na túto otázku sa schováva tajomstvo života. Tak teda čuj: obyčajná horčica je lepšia s párkami, kremžská s klobásou. (v tejto chvíli si žiak vyzlečie tričko s nápisom Žiak a odkryje tak tričko s nápisom Majster 2)

Majster 2: Ó, rovnocenný, myslím, že už mi nemáš čo ponúknuť. Ak sa nenahneváš, teraz ťa v tvojej filozofii prekonám a pôjdem hlbšie do problému, lebo po objasnení horčicovej otázky sa mi v mysli vynára ďalšia, nadväzujúca: Chlieb alebo rožok?

Marek Šperka

Marek Šperka

Bloger 
  • Počet článkov:  25
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Sadol som si na trávu anechal hovoriť mravce. Zoznam autorových rubrík:  LiteraturaKulturaHudbaSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu