Takže ak ste si ich už tie články prečítali, tak vedzte, že mám z toho nespútanú radosť, i keď je mi jasné, že vy ste na tom opačne. Nič to, nehádžte flintu do žita, veď všetko zlé je na niečo dobré. Pýtate sa, čo dobré bolo na tom, že ste si prečítali moje články? No prinajmenšom to, že keď uvidíte na blogu príspevok od Mareka Šperku (som taký diamant, darmo), tak budete vedieť, že ho rozhodne nemusíte otvárať a zabíjať tým váš drahocenný čas. Tak vidíte, koľko dobra som týmito mojimi článkami spôsobil. Toľko času vám ušetrím, že nakoniec nebudete vedieť čo s ním a ten príspevok si z dlhej chvíle aj tak otvoríte. Čo z toho vyplýva? No myslím, že je to jasné. Víťazom budem vždy ja!
P.S.: Snáď ešte jednu vec by bolo ozrejmiť a síce: Aký súvis mal vlastne tento článok s tými prechádzajúcimi dvoma? Prečo som ho vlastne zaradil do trilógie, keď s nimi veľa spoločné nemal, v podstate nijako na ne nenadvezoval? Dobré otázky (veď sú z mojej hlavy). Keď budem na ne poznať odpoveď, hneď vám dám vedieť. Čo ide po trilógii?
